Nevera

Dúfam, že bude páčiť a prosíím zanechajte komentáriky, ďakujem :-) 

Lily :-)

Pozbierala som si všetky veci, okuliare vložila do puzdierka a kývla hlavou spolužiakom, ktorý už odchádzali. Keď som si to všetko zobrala do rúk, zozadu ma niekto chytil za plece čo spôsobilo, že mi všetko vyletelo.
"Madison ak chceš aby som umrela tak to urob inak" zavrčala som na najlepšiu priateľku a potom som už prešla do normálnejšieho tónu: "No najprv mi to pomôž pozdvíhať- och nie okuliare sa mi rozbili"
"Ja som ti vravela aby si si kúpila nové puzdierko pretože toto je z roku 30" zasmiala sa blondínka čo spôsobilo, že niekoľko študentov začalo básnicky povedané slintať. Prečo bola príroda taká nespravodlivá a niekomu uštedrila veľa krásy a dokonalosti ako napríklad Madison a niekomu tak máličko ba vôbec ako mne? Madison je asi 175 centimetrová vysoká blondínka s ehm veľkým prednosťami, štíhlim telom a dokonalými nehtami. Ja som nízka s havraními vlasmi po plecia a okuliarmi, ktoré našťastie používam len pri učení. Nikdy som nechápala ako sa niekto ako Madison dostal na fylozofickú fakultu. Nič v zlom, ale nebola príliš múdra.
"Hailey poď nechcem byť celý deň tu v tejto diere" keď som začula svoje meno prebrala som sa z tranzu a nasledovala svoju priateľku von z budovy, alebo diery ako to nazvala Madison.
"Máš dnes niečo Matthewom?" s úsmevom som prikývla, načo si ona naštvane vzdychla. och áno mám niečo čo Madison nie. Mám priateľa s ktorým chodím už rok a ktorý ma miluje. A práve preto ho Madison nenávidí. No a čo, aj nepodarok prírody si zaslúži lásku, no nie?
"Prečo sa vlastne pýtaš?"
"Chcela som s tebou ísť dnes do vedľajšieho mesta, ale keď už ideš s Matthewom na v poradí tisíc päťsté rande v pohode"
"Mimochodom Matt má na víkend voľno v práci a tak sme sa rozhodli navštíviť mojich rodičov. Ak chceš poď s nami dlho ťa nevideli, isto sa potešia" navrhla som a gratulovala si.Tým pádom na mňa nebude ani jeden z nich naštvaní a viem, že Madison moju matku zbožňuje ako aj moja matka ju. Takže ony dve budú klebetiť , ocko bude pozerať správy a ja s Mattom máme pre seba celý víkend! Bingo!
"Och samozrejme, už som mysela, že ich nikdy neuvidím! Takže kedy sa u mňa zastavíte?" vedela som ako ich zbožňuje, lebo Madison umreli rodičia keď mala trinásť. Od vtedy ju vychovával o päť rokov starší brat.
"Tak Matt má prísť po mňa okolo tej deviatej večer a u teba budeme o pol desiatej" povedala som a Madison prikývla. Pozrela som na hodinky a s zhrozením zistila, že už je 17:00. Prečo ten čas tak rýchlo letí? V škole sme boli do pol piatej a tá dlhá pol hodina prebehla tak rýchlo.
"Dobre no, ja bežím lebo ... no lebo to nestihnem" zasmiala som sa a moja priateľka prikývla.
"Jasné a nezabudni na sexy prádielko" zasmiala sa a vybrala sa opačným smerom ako ja. Došla som na zastávku a pozrela na mobil na ktorom na moje počudovanie nehlásilo, že by som mala nejaké zmeškané hovory. Uspokojila som sa s myšlienkou, že ešte pracuje a pozrela kedy mi ide najbližší autobus. O tri minútky, čo mi absolútne vyhovovalo. Sadla som si na lavičku a pozerala ako sa zastávka začala zaplňovať.
"Slečna môžem vás pozvať na drink? Je piatok určite máte voľno" pozrela som na človeka, ktorý prerušil moju osobnú bublinu a zistila som, že je pekný. Teda viac ako pekný. Hnedé vlasy mu padali rokošne od tváre, biele tielko ho obopínalo a videla som každý jeho vypracovaný sval, ktorý ma dostaval do pomykova. Oči mali krásnu zelenú farbu a kútik úst mal zdvihnutý v jemnom úsmeve pričom na mňa pozeral s očakávaním. Madison by mi iste vynadala, že som odmietla takého sexboha, no nemohla som inak.
"Prepáčte ja dnes nemôžem" prečo som sa nepriznala, že ma čaká priateľ? Alebo aspoň, že ma čaká manžel s dieťaťom? To by som ho určite odradila. Poprosil ma o telefónne číslo a moje zradne ústa povedali túto informáciu.
"Tak ja už musím ísť" povedala som a nastúpila do autobusu, kde som sa oprela o velikánske okno. Zavrela som oči a pomaly mi dochádzalo čo som vyviedla. Preboha veď mám 22, nie nejakých 15!
Sadla som si do štvorky ku nejakému manželskému páru s malým, možno päťročným chlapčekom. Do mojej mysle sa votrela myšlienka, či ma niekedy Matt požiada o ruku a budeme mať tiež takéto rozkošné deti.
"Teta? Ste veľmi pekná teta" otočila som sa na neho a potom na rodičov, ktorý ho hneď zahriahli, že ma nemá vyrušovať. Podľa mňa chceli povedať aby neklamal.
"Ďakujem" usmiala som sa a pozrela mu do detských úprimných očí.

"Dofrasa Matt kde si? Ozvi sa mi!" povedala som telefónu ktorý to mal dať do jeho odkazovaj schránky. Stála som pri kuchynskej linke pripravená na spoločný víkend. V obývačke šiel televízor, ktorý som zapla len z dôvodu aby som nebola sama. Aby v tomto mojom veľkom byte nebolo také ticho.
"Mali sme dnes stráviť krásny večer keď zrazu to auto prešlo na červenú a..." prešla som do vedľajšej miestnosti a krútila hlavou nad ľuďmi, ktorý spôsobujú dopravné nehody a odpykávajú si to nevinní. Len čo som prekročila prah obývačky zostala som stáť ako prikovaná. Na televíznej obrazovke nebol nik iný ako môj priateľ Matthew pod ktorého menom bol podtitul: Snúbenec zranenej. Chytila som sa kresla lebo hrozilo, že pod návalom citou spadnem na zem. S trasúcou sa rukou som vytočila Madisonine číslo, narýchlo som povedala čo sa stalo a moja priateľka bola rozhodnutá tomu parkhantovi vyškriabať oči, samozrejme až zajtra, lebo dnes sa jej nechce ničiť si novo nalakované nehty. Potom mi trvalo hodnú chvíľku aby som ju presvedčila, že nie je nutné aby za mnou prišla a ešte ju poprosila nech zavolá mojim rodičom a povie im všetko.
Cítila som ako sa mi srdce rozpadávalo na milión kúskov a nikto ich už nikdy nezlepí. Streli sme sa čírou náhodou- môj brat sa rozhodol, že ma predstaví svojim priateľom s úmyslom dohodiť mi jedného z nich. No ja som sa zamilovala do Matta- chalana sediaceho pri stole. Bratovi som povedala, že idem na záchod a ďalšie dve hodiny som strávila pri ňom. Na prvý pohľad som sa do neho "zabuchla" ako by povedala nejaká dvanástka a myslela som sa, že aj on do mňa. No tak asi som sa zmýlila.
"Prečo?" šepla som zronene a vytočila číslo môjho priateľa. Všimla som si, že kamera zachytáva zdemolované auto a v diaľke bolo vidieť ako Matt preberá telefón od nejakého človeka a zdesene hľadí na displej. Potom si ho vložil do vrecka a tváril sa akoby nič. Keď mi pri uchu zapípala odkazovka stručne som mu odkázala, že je hajzeľ a je koniec. Sadla som si do kresla a po lícach mi tiekli slzy.
Pozrela som na mobil, ktorý sa rozpípal a hlásil sms.

Neviem prečo, ešte nikdy sa mi to nestalo, ale od vtedy čo som vás uvidel vás neviem dostať z hlavy. A ani neviem prečo vám to vlastne píšem. Asi kvôli tomu, že si myslím, že sa rozhodnete stráviť dnešok so mnou, hoc je už desať hodín večer.
Kyle

Ešte raz som sa pozrela na obrazovku, kde bol monológ Matta a zobrala do ruky mobil. Možno mi len predsa ten tajomný muž pomôže prejsť na iné myšlienky a pomôže mi začať môj život od znova... a bez Matta. Viem, že to bude ťažké, ale verím si, že to dokážem.
"Haló Kyle? To som ja,..."